Žalmy

Hospodin je mojim svetlom a spásou, koho sa mám báť? Hospodin mi je pevnosťou žitia, koho sa mám ľakať? Keď sa zlostníci približujú ku mne, aby mi zožierali telo, utláčatelia a nepriatelia moji potknú sa a padnú. Keby sa rozložil proti mne tábor, moje srdce sa nebojí, a keby sa aj vojna strhla proti mne, aj vtedy dúfam.

Prisúď mi právo, Hospodine, lebo som chodil bez úhony, dúfal som neochvejne v Hospodina. Skús ma, ó Hospodine, skúšaj ma, preskúmaj moje ľadvie i srdce. Lebo mi Tvoja milosť bola pred očami, chodil som v Tvojej pravde. Nesedával som s falošníkmi, neschádzal som sa s pokrytcami. Nenávidel som spoločnosť zlosynov a s bezbožnými som nesedával.

Ku tebe, Hospodine, pozdvihujem svoju dušu, Bože môj v Teba dúfam: nech nevyjdem na hanbu, nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou. Nevyjde na hanbu nik z tých, čo očakávajú na Teba, na hanbu vyjdú tí, ktorí sú neverní bez príčiny. Ó Hospodine, daj mi poznať svoje cesty, vyuč ma svojim chodníkom! Vo svojej pravde veď a vyučuj ma, lebo ty si Boh mojej spásy, na Teba dennodenne očakávam.

Hospodinová je zem i čo ju naplňuje, svet a tí, ktorí na ňom bývajú. Lebo On založil ju na moriach a upevnil ju na riekach. Kto smie vstúpiť na vrch Hospodinov? A kto sa postaviť na Jeho svätom mieste? Človek nevinných rúk a srdca čistého, ktorý si dušu neobracia k márnosti a krivo neprisahá. Dostane požehnanie od Hospodina a spravodlivú odmenu od Boha svojej spásy.

Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza. Dušu mi občerstvuje, po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno. Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo ty si so mnou: Tvoj prút a tvoja palica ma potešujú.

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku! Bože môj, volám vo dne, - ale ty sa neozývaš, aj v noci, - ale nemôžem sa utíšiť. Ty však tróniš ako svätý, Ty chvála Izraela. V Teba dúfali naši otcovia, dúfali, a Ty si ich zachraňoval. Ku Tebe volávali a vyslobodzoval si ich, v Teba dúfali a nebývali zahanbení.

Ó, Hospodine, kráľ sa teší z tvojej sily, jak veľmi jasá nad tvojou spásou! Vyplnil si mu túžbu srdca a neodoprel si mu žiadosť jeho úst. Sela. Veď si mu s požehnaním blaha vyšiel v ústrety, položil si mu na hlavu korunu rýdzozlatú. Prosil Ťa o život a dal si mu ho, na večné veky dlhý život. Veľká je jeho sláva pre tvoju pomoc, dôstojnosť a velebu si vložil na neho.

Nech ťa v deň súženia vyslyší Hospodin a ochraňuje ťa meno Boha Jákobovho! Nech ti pošle pomoc zo svätyne a podopiera ťa zo Siona. Nech pamätá na všetky tvoje dary a tvoju žertvu príjme blahosklonne! Sela. Nech ti dá, čo si tvoje srdce zažiada, a splní každý úmysel tvoj! Nech zaplesáme nad tvojou spásou a v mene nášho Boha vztýčime zástavu.

Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha. Deň dňu oddáva zvesť, noc noci podáva poznanie. Niet reči, nieto slov, nepočuť ich hlas. Ich zvuk sa nesie po celej zemi a ich slová až na okraj sveta: Na nich postavil slnku stan, ono vychádza ako ženích zo svojej izby, teší sa ako hrdina, že pobeží dráhou. Na kraji nebies má svoj východ a obieha až na druhý kraj, pred jeho páľou nič sa neukryje.

Vrúcne ťa milujem, ó Hospodine, moja sila! Hospodin moja skala, hrad môj a môj vysloboditeľ, môj Boh je moje bralo v Neho dúfam, môj štít, roh mojej spásy, moja pevnosť. Volám na Hospodina, ktorý je hoden chvály, som zachránený pred svojimi nepriateľmi. Obkľúčili ma putá smrti a prúdy záhuby ma predesili. Ovinuli ma putá podsvetia, osídla smrti zastihli ma.