Žalmy

Hospodine, kto smie byť hosťom v Tvojom stánku? Kto smie prebývať na tvojom svätom vrchu? Ten, kto je bez úhony a činí spravodlivosť a pravdu vraví zo srdca, kto neutŕha jazykom, neubližuje inému a hanu na blížneho nekydá, kto zavrhuje podliaka a ucti si tých, čo sa boja Hospodina, kto svoju prísahu nemení, i keď má z toho škodu, kto svoje peniaze nedáva na úžeru a neprijíma úplatok proti nevinnému.

Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha! Konajú skazene a ohavne, niet nikoho kto by robil dobre! Hospodin hľadí z nebies na ľudí, aby videl, či je kto rozumný, čo hľadá Boha. Odpadli všetci, skazení sú napospol, niet nikoho, kto by robil dobre, niet ani jedného.

Dokedy chceš, Hospodine, na mňa trvalo zabúdať? Dokedy budeš skrývať predo mnou svoju tvár? Dokedy mám nosiť starosť v duši? Dokedy v srdci žiaľ deň po dni? Dokiaľ sa bude nepriateľ vypínať nado mnou? Pohliadni, vyslyš ma, Hospodine, Bože môj!

Pomáhaj, Hospodine, bo niet už zbožného, vymizli verní medzi ľuďmi. Klamstvo hovorí jeden druhému, úlisnými perami dvojitým srdcom vravia. Nech Hospodin vykynoží všetky úlisné pery, jazyk, čo velikášsky vraví, tých, čo hovoria: Jazykom sme mocní, veď máme svoje pery - kto nám pánom?

K Hospodinu sa utiekam. Ako mi môžete povedať: Uleť na váš vrch ako vtáča! Lebo, hľa, bezbožní napínajú luk, na tetivu si kladú šíp, by potme vystrelili na úprimných srdcom. Ak sa základy zrútia, čo vykoná spravodlivý? Hospodin je v svojom svätom paláci, Hospodin na nebesiach má svoj trón. Jeho oči hľadia, Jeho mihalnice skúmajú ľudských synov.