Žalmy

V úzkosti svojej som volal na Hospodina, kričal som na svojho Boha, zo svojho chrámu počul hlas môj, a môj krik pred Nim prenikol mu k ušiam. Tu pohla sa a zatriasla sa zem a zachveli sa, pohli vrchov základy, lebo vzplanul hnevom. Dym sa Mu valil z nozdier, zžieravý oheň z jeho úst, žeravé uhlíky blčali z Neho. Naklonil nebesá a zostúpil a mrákavu mal pod nohami. Niesol sa na cherubovi a letel, vznášal sa na krídlach vetra. Tmu urobil si skrýšou vôkol seba a svojim stánkom temné vody, husté oblaky. Zo žiary pred Ním oblaky Jeho prešli v kamenec, v uhlie ohnivé. Hospodin zahrmel na nebi. Najvyšší vydal svoj hlas, kamenec, uhlie ohnivé. Vystrelil svoje šípy - rozosial ich, i mnohé blesky - zmiatol ich. Ukázali sa vodné riečištia, a obnažili sa základy sveta od Tvojej hrozby, Hospodine, od Hnevivého dutia Tvojho dychu. Z výsosti siahol, uchopil ma a vytiahol ma z veľkých vôd. Pred mojim mocným nepriateľom zachránil ma a pred mojimi neprajníkmi, keď boli silnejší ako ja. Prepadli ma v čase môjho trápenia, ale Hospodin bol mi oporou. On vyviedol ma na voľnosť, vytrhol ma bo si ma obľúbil. Odmenil sa mi Hospodin dľa mojej spravodlivosti, odplatil mi podľa čistoty mojich rúk: lebo ja ostrihal som cesty Hospodina, od svojho Boha bezbožne som neodpadol. Bo všetky jeho práva sú mi pred očami, od Jeho príkazov som sa neodchýlil. Bol som pri Ňom bez úhony a chránil som sa previnenia. Tak odplatil mi Hospodin podľa mojej spravodlivosti a podľa čistoty mojich rúk pred jeho očami. Ty voči zbožnému sa javíš zbožným a voči úprimnému počínaš si úprimne. Ty voči čistému sa javíš čistým, ale s prevráteným nakladáš divne. Lebo ty zachraňuješ ubiedený ľud, lež pyšné oči ponižuješ. Bo Ty rozsvecuješ môj svieceň, Hospodine, môj Boh mi ožiaruje temnotu. Veď s Tebou napadnem aj zástupy, so svojim Bohom preskočím i múr. Božia cesta je dokonalá, reč Hospodinová je osvedčená, On je štítom každému, kto sa k nemu utieka. Veď kto je Bohom mimo Hospodina? A kto je skalou okrem nášho Boha? Boh, ktorý ma opásal silou a bezúhonnou robí moju cestu, On dal mi nohy jelenie a postavil ma na výšiny. Moje ruky vyučil boju a moje ramená napínať kovový luk. Dal si mi štít svojej spásy a Tvoja pravica bola mi oporou i Tvoja blahosklonnosť ma zveľadila. Dal si priestor pre moje kroky, že sa mi členky nezívli. Ja hnal som svojich nepriateľov, dostihnem ich, a nevrátil som sa, kým som ich nezničil. Zdrvil som ich, takže už nepovstanú, padli mi pod nohy. Opásal si ma silou do boja, odporcov mojich zohol si podo mňa. Na útek donútil si mojich nepriateľov, a vykynožil som svojich neprajníkov. Kričali o pomoc - ale nik nepomáhal - na Hospodina, - lež ich nevyslyšal. Rozmrvil som ich sťa prach do vetra, vykydol som ich sťa blato na ulicu. Zo sváru ľudu si ma vyprostil, postavil si ma za hlavu národom, ľud, čo som neznal, slúži mi. Na číre počutie ma poslúchajú, cudzinci mi pochlebujú. Cudzinci vädnú strachom a s chvením vychodia zo svojich zámkov. Hospodin žije! Požehnaná moja skala! Vyvýšený je Boh mojej spásy. Boh, ktorý mi dožičil pomstu a podmanil mi národy, ktorý ma zbavil môjho nepriateľa, Ty si ma vyvýšil nad mojich odporcov,  od násilníka si ma vyprostil. Preto Ťa budem oslavovať medzi národmi a ospevovať Tvoje meno, Hospodine, ktorý zveľaďuješ spásne skutky svojho kráľa a dokazuješ priazeň svojmu pomazanému, Dávidovi, a jeho potomstvu až na veky.