Žalmy

Vrúcne ťa milujem, ó Hospodine, moja sila! Hospodin moja skala, hrad môj a môj vysloboditeľ, môj Boh je moje bralo v Neho dúfam, môj štít, roh mojej spásy, moja pevnosť. Volám na Hospodina, ktorý je hoden chvály, som zachránený pred svojimi nepriateľmi. Obkľúčili ma putá smrti a prúdy záhuby ma predesili. Ovinuli ma putá podsvetia, osídla smrti zastihli ma.

Čuj Hospodine, spravodlivú vec! Pozoruj môj nárek! Naslúchaj mojej modlitbe z úst ktoré neklamú! Od Teba nech vyjde súd o mne, nech tvoje oči vidia čo je správne. Preskúmal si mi srdce, prehliadol ma v noci, preskúšal si ma, no nič nenachádzaš, zaumienil som si, že sa moje ústa neprehrešia. Podľa slova Tvojich úst pri ľudských činoch chránil som sa chodníkov násilníckych.

Ochraňuj ma, Bože, lebo sa k Tebe utiekam. Hovorím Hospodinu: Ty si môj pán! Niet pre mňa šťastia mimo Teba! Vo svätých, čo sú v krajine, a v slávnych mávam všetku záľubu. Mnohé sú bolesti tých, čo k inému bohu sa utiekajú, krvavé uliatby im neprinesiem a nevezmem ich mená na pery.

Hospodine, kto smie byť hosťom v Tvojom stánku? Kto smie prebývať na tvojom svätom vrchu? Ten, kto je bez úhony a činí spravodlivosť a pravdu vraví zo srdca, kto neutŕha jazykom, neubližuje inému a hanu na blížneho nekydá, kto zavrhuje podliaka a ucti si tých, čo sa boja Hospodina, kto svoju prísahu nemení, i keď má z toho škodu, kto svoje peniaze nedáva na úžeru a neprijíma úplatok proti nevinnému.

Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha! Konajú skazene a ohavne, niet nikoho kto by robil dobre! Hospodin hľadí z nebies na ľudí, aby videl, či je kto rozumný, čo hľadá Boha. Odpadli všetci, skazení sú napospol, niet nikoho, kto by robil dobre, niet ani jedného.

Dokedy chceš, Hospodine, na mňa trvalo zabúdať? Dokedy budeš skrývať predo mnou svoju tvár? Dokedy mám nosiť starosť v duši? Dokedy v srdci žiaľ deň po dni? Dokiaľ sa bude nepriateľ vypínať nado mnou? Pohliadni, vyslyš ma, Hospodine, Bože môj!

Pomáhaj, Hospodine, bo niet už zbožného, vymizli verní medzi ľuďmi. Klamstvo hovorí jeden druhému, úlisnými perami dvojitým srdcom vravia. Nech Hospodin vykynoží všetky úlisné pery, jazyk, čo velikášsky vraví, tých, čo hovoria: Jazykom sme mocní, veď máme svoje pery - kto nám pánom?

K Hospodinu sa utiekam. Ako mi môžete povedať: Uleť na váš vrch ako vtáča! Lebo, hľa, bezbožní napínajú luk, na tetivu si kladú šíp, by potme vystrelili na úprimných srdcom. Ak sa základy zrútia, čo vykoná spravodlivý? Hospodin je v svojom svätom paláci, Hospodin na nebesiach má svoj trón. Jeho oči hľadia, Jeho mihalnice skúmajú ľudských synov.

Ó Hospodine, prečo stojíš zďaleka, skrývaš sa v chvíľach súženia? Bezbožný v pýche trápi biedneho. Nech sa chytia v úkladoch, ktoré vymysleli. Lebo sa honosí bezbožník svojimi chúťkami a lakomec sa rúha pohŕdajúc Hospodinom. Bezbožník vo svojej namyslenosti Ho nehľadá. Všetky jeho myšlienky sú: niet Boha!

Ďakovať budem Hospodinu celým srdcom a rozpoviem všetky tvoje divné skutky. Budem sa z teba radovať a jasať, ospievam tvoje meno, Najvyšší, že ustúpili moji nepriatelia, potkli sa a zhynuli pred Tebou: lebo si rozriešil môj súd a spor, posadil si sa na prestol čo spravodlivý sudca. Karhal si pohanov a bezbožného zahubil, na večné veky vytrel si ich meno.

Ó Hospodine, Pane náš, aké je slávne Tvoje meno na celej zemi! Velebu svoju rozprestrel si nad nebesá. Z úst dietok a tých čo sú pri prsiach, si pevnosť založil proti svojim protivníkom, aby si umlčal nepriateľa i pomstiteľa.

K tebe sa utiekam, ó Hospodine, Bože môj: zachráň ma pred všetkými mojimi prenasledovateľmi a vytrhni ma, aby ma neroztrhali ako lev, keď odvlečie a nebolo by záchrancu. Ó Hospodine, Bože môj, ak som to urobil, ak neprávosť mi lipne na rukách: ak som zle spravil svojmu priateľovi, ak som bez príčiny vyplienil protivníka, nech prenasleduje ma nepriateľ, nech dohoní a po zem pošliape mi život a česť mi zdepce do prachu! Sela.

Ó Hospodine, netrestaj ma v svojom hneve a v prchlivosti svojej ma nekáraj. Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, veď som zomdlený, uzdrav ma Hospodine, lebo strnuli mi kosti, i moja duša je preveľmi zdesená. - Ty však, ó Hospodine, dokedy...?

Hospodine, naslúchaj mojim slovám a povšimni si môj vzdych! Pozoruj hlas môjho volania, Kráľ môj a Boh môj, lebo k Tebe sa modlím. Čuj, Hospodine, hlas môj zrána, zrána Ti robím prípravy a vyčkávam. Lebo Ty nie si bohom, ktorý záľubu má v bezbožnosti, u Teba nemá miesta nešľachetník. Chvastaví nesmú sa Ti postaviť pred oči, Ty nenávidíš všetkých ktorí pášu neprávosť.

Keď volám, vyslyš ma, Bože mojej spravodlivosti! Ty si mi uľavoval v tiesni, - zmiluj sa nado mnou a počuj moju modlitbu! Ľudia dokedy česť moja bude v potupe? Dokedy chcete daromnosti milovať a vyhľadávať lož? Sela. Vedzte že Hospodin divne si vyznačil zbožného, Hospodin počuje, keď volám na Neho.

Hospodine, ako mnoho je mojich nepriateľov. Mnohí povstávajú proti mne! Mnohí o mne hovoria: Pre neho niet pomoci u Boha! Sela. Ale Ty Hospodine, si mojim štítom, si mojou slávou, Ty mi dvíhaš hlavu. Keď hlasite volám k Hospodinu, On mi odpovedá zo svojho svätého vrchu. Sela.

Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti? Zoskupujú sa zemskí králi a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinu a proti jeho Pomazanému: Spretrhajme ich okovy a zhoďme zo seba ich putá. Ten, ktorý býva v nebesiach, sa smeje, Pán sa im vysmieva.

Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o jeho zákone rozjíma dňom-nocou.