Žalmy

Úspešné sú jeho cesty v každý čas. Tvoje súdy sú preň privysoké, soptí proti všetkým svojim protivníkom. Húta si v srdci: Nepohnem sa! Z pokolenie na pokolenie nestíha ma nešťastie. Ústa ma plné kliatby, klamu, útlaku, pod jazykom má trápenie a neprávosť. Sedáva na postriežke v dedinách a tajne vraždí nevinného, oči mu striehnu na nešťastného. V úkryte číha ako lev vo svojej húšti, číha aby biedneho schvátil, chudáka schváti, keď ho stiahne do svojej siete. Schúlený krčí sa a húf nešťastníkov padá do jeho moci. Húta si v srdci: Boh už zabudol, skrýva si tvár, nikdy to neuvidí. Ó Hospodine, Bože, povstaň, zdvihni svoju ruku! Nezabúdaj na ubiedených! Prečo má bezbožník pohŕdať Bohom a myslieť v srdci: Trestať nebudeš!? Ty vidíš, veď ty hľadíš na trápenie i žiaľ, aby si to vzal do ruky, Tebe to porúča nešťastník, sirota: Ty si bol ich spomocníkom. Polám rameno bezbožníka, zlosyna, potresci jeho bezbožnosť, už ju viac nenájdeš. Hospodin je kráľom na večné veky, pohania zmizli z Jeho krajiny. Počul si túžbu pokorných, ó Hospodine, utvrdzuješ im srdce, ucho nakláňaš, aby si prislúžil právo sirote a ubitému, aby pozemský človek už viac nestrašil.