Žalmy

Nepriateľom je koniec, troskami sú na večnosť, rozboril si ich mestá a ich pamiatka už zapadla. Ale Hospodin večne tróni, svoju stolicu si pripravil na súd. On bude v spravodlivosti súdiť svet, národy rozsúdi v pravosti. Hospodin je hradom utláčanému, je hradom vo chvíľach súženia. V Tebe dúfajú tí, čo znajú tvoje meno, lebo Ty neopustíš tých, čo hľadajú Ťa, Hospodine! Spievajte Hospodinu, ktorý sídli na Sione, zvestujte Jeho skutky medzi národami. Lebo Ten, čo pomstí krv, pamätá na nich, nezabúda na kvíľbu ubiedených. Zmiluj sa nado mnou, ó Hospodine! Viď moju biedu, čo znášam od svojich neprajníkov, Ty, čo ma vyzdvihuješ z brány smrti, aby som vyrozprával všetku Tvoju chválu, v bránach dcéry Sionskej plesal nad tvojim spasením. Pohania prepadli sa v jame, ktorú vykopali, do siete, ktorú nastražili, sa im polapila noha. Hospodin sa dal poznať, vykonal súd, zlosyn sa chytil do diela svojich rúk. Sela. Nech zlosynovia zostúpia do ríše mŕtvych, všetci pohania, ktorí zabúdajú na Boha. Lebo nie navždy bude zabudnutý chudobný a nádej biednych naveky nezhynie. Povstaň, ó Hospodine, aby človek nebol primocný. A nech sú pohania súdení pred Tebou. Pusť na nich strach, ó Hospodine, nech zvedia pohania, že sú len ľudia. Sela.