Žalmy

Zhrbený som a veľmi zohnutý, celý deň chodím v smútku, lebo moje bedrá sú celkom zapálené, nič zdravého niet v mojom tele. Ochablý som a veľmi zdrvený, revem pre nepokoj svojho srdca. Ó Pane, pred Tebou je všetka moja túžba, moje vzdychanie nie je skryté pred Tebou. Srdce mi búši, opustila ma sila, i svetlo mojich očí, - ani toho niet pri mne. Moji milí a priatelia stoja obďaleč od mojej biedy, moji príbuzní stoja zďaleka. Osídla nastavili tí, čo usilujú o môj život, a tí, ktorí moje nešťastie hľadajú, hovoria o skaze a celý deň myslia na zradu. Lež ja som ako hluchý, nepočujem a ako nemý, ktorý neotvorí ústa. Som ako muž, čo nepočuje, v jeho ústach nieto odporu. Lebo na Teba očakávam, Hospodine, Ty odpovieš, Pane, Bože môj! Lebo som riekol: Nech sa nesmejú zo mňa tí, čo sa vypínajú nado mňa, keď sa mi kláti noha! Lebo som blízky pádu, a moja bolesť je stále predo mnou. Vyznávam svoju vinu, ustarostený som pre svoj hriech. Mocní sú tí, čo sú mi bez príčiny nepriateľmi, mnoho je tých čo ma bezdôvodne nenávidia, ktorí sa zlým odplácajú za dobré, obviňujú ma, keď sa snažím o dobré. Neopúšťaj ma, Hospodine, Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa! Ponáhľaj sa mi na pomoc, Pane, moja spása!