Žalmy

Do tvojej ruky porúčam svojho ducha, Ty si ma vykúpil, ó Hospodine, Bože verný. Nenávidím ctiteľov ničomných modiel, lebo ja v Hospodina dúfam. Jasať a radovať sa budem z Tvojej milosti, lebo si vzhliadol na moju biedu a pochopil si tieseň mojej duše. Nevydal si ma nepriateľovi do rúk, na šíru plochu postavil si moje nohy. Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, lebo cítim úzkosť, zármutkom chradne mi oko i duša i telo. Život mi žiaľom hynie, a moje roky vzdychaním. Podlomila sa moja sila vlastnou vinou a kosti sa mi rozpadli. Stal som sa potupou pre všetkých svojich protivníkov a najmä pre svojich susedov a postrachom pre svojich známych, tí, čo ma vidia vonku, bežia odo mňa. Z pamäti vypadol som ako mŕtvy, som ako roztrepaná nádoba. Lebo čujem šuškanie mnohých, - hrôza navôkol - keď sa proti mne spolu radia a zamýšľajú vziať mi život. Ale ja Tebe dôverujem, Hospodine. Hovorím: Ty si môj Boh! V Tvojej ruke sú moje časy, vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov a naháňačov. Rozjasni tvár svoju nad svojim sluhom, zachráň ma svojou milosťou! Ó Hospodine, nech nevyjdem na hanbu, lebo na Teba volám, nech sa zahanbia bezbožníci, nech zmĺknu v podsvetí. Nech onemejú lživé pery, čo v pýche a v pohŕdaní nestydate vravia proti spravodlivému. Aká hojná je tvoja dobrota, ktorú si odložil tým, ktorý sa ťa boja, dokázal si ju na tých, ktorí pred ľuďmi ku Tebe sa utiekajú. Ty v skrýši svojej tváre ukryješ ich pred zákernosťou ľudí a schováš ich pod prístreškom pred škriepkou jazykov. Požehnaný Hospodin, lebo mi predivne prejavil milosť v čase súženia. Vo svojom rozrušení som riekol: Som odrezaný od Tvojho dohľadu! Ale si počul moje hlasné prosby, keď som ku Tebe volal. Milujte Hospodina, všetci jeho zbožní! Hospodin zachováva verných, ale nadmieru odpláca tomu, kto si počína pyšne. Zmužilí buďte, nech sa upevní srdce všetkých vás, ktorí očakávate na Hospodina.